Desiatkam samospráv už od minulého roka pomáha s týmto odpadom bojovať iniciatíva tabakových spoločností SPAK-EKO. Mestám a obciam s viac ako pol miliónom obyvateľov už dnes prispieva na čistenie verejného priestoru od filtrov. Zároveň rozbieha ďalšiu osvetovú kampaň zameranú na správne nakladanie s týmto odpadom – Slovensko bez filtrov. 

Menej voľne pohodených filtrov z cigariet nielen v uliciach miest a obcí, ale aj v prírode. Iniciatíva tabakových spoločností SPAK-EKO rozbieha ďalšiu kampaň, ktorej cieľom sú nielen krajšie verejné priestory, ale najmä ochrana životného prostredia. Filtre z cigariet sú totiž jedným z najrozšírenejších plastových odpadov vo svete. „Každý z nás sa s voľne pohodeným filtrom stretol nielen na ulici ale aj v prírode. Filter sa pritom vo voľnom prostredí rozkladá až pätnásť rokov, pričom sa z neho môžu uvoľniť tisícky mikroplastových vlákien,“ upozorňuje Miroslav Jurkovič zo SPAK-EKO, spoločnej iniciatívy tabakového priemyslu proti environmentálnemu znečisteniu filtrami.


Slovensko môže byť krajšie

Na Slovensko sa pritom ročne dovezie viac ako 7 miliárd kusov klasických cigariet a bezdymových tabakových výrobkov. Po ich spotrebovaní končí významná časť z nich ako odpad voľne pohodená na uliciach, či v prírode. Súvisí to aj s tým, že nemalá časť verejnosti na Slovensku si stále myslí, že voľne pohodený filter je len estetický, avšak nie reálnym problémom.

Dokonca aj v prípade nefajčiarov si to podľa reprezentatívneho prieskumu realizovaného pre SPAK-EKO myslí až 31 % dospelej populácie, pri fajčiaroch dokonca až 42 %. „Tak ako aj pri inom odpade, je to najmä o zmene prístupu každého jednotlivca k tejto téme. Preto sa aj naša kampaň Slovensko bez filtrov zameria na osvetu o tom, že filter je plastový odpad a patrí do koša,“ dodáva M. Jurkovič.

Kampaň Slovensko bez filtrov nebude upozorňovať len na ekologické dopady voľne pohodeného filtra. Bude mať za cieľ zmeniť správanie ľudí priamo v uliciach miest a obcí. „Ľudia budú môcť v rámci sociálnych sietí, ktoré dnes používa väčšina populácie, označiť miesta, kde sa vyskytujú voľne pohodené filtre, a tak proaktívne prispieť k tomu, aby tam samospráva osadila smetné nádoby,“ vysvetľuje M. Jurkovič. Podľa prieskumu si totiž až 30 % fajčiarov myslí, že napríklad odhodiť ohorok na trávnik nie je problém. V prípade nefajčiarov je to síce menej ľudí, no i tak je to až štvrtina z nich.


Do kampane sa zapoja aj samosprávy

Kampaň Slovensko bez filtrov vzniká aj v spolupráci so samosprávami, a to Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úniou miest Slovenska (ÚMS). Práve s nimi rozbehlo SPAK-EKO minulý rok aj pilotnú fázu spolupráce na čistení verejných priestorov od cigaretových filtrov. „Pre mestá a obce to nie je len otázka krajšieho verejného priestoru, ale, samozrejme, aj nákladov na čistenie odpadu z cigaretových filtrov,“ vysvetľuje Jozef Božik, predseda ZMOS.

SPAK-EKO aj preto od roku 2023 mestám a obciam po celom Slovensku finančne prispieva na čistenie verejných priestorov a osadzovanie smetných nádob. „Dnes poskytujeme finančné príspevky mestám a obciam s viac ako pol miliónom obyvateľov, postupne budú pribúdať ďalšie,“ dopĺňa M. Jurkovič. Ako dodáva prezident ÚMS Richard Rybníček, samospráva podobné spoločné iniciatívy v rámci boja s odpadmi víta. „Samospráva má už dnes rozsiahle povinnosti v rámci boja s odpadom. Spolupráca s priemyslom zodpovedným za daný odpad, vrátane finančnej pomoci obciam a mestám, je osvedčený model, ktorý prináša reálne výsledky,“ dodáva R. Rybníček.


Čaká sa na legislatívu

Spoločná aktivita SPAK-EKO a samosprávy sa rozbehla ako dobrovoľná iniciatíva ešte pred prijatím slovenskej legislatívy, ktorá zavedie do praxe nariadenie EÚ k povinnosti znižovať voľne pohodený odpad z filtrov. Tú musí aj Slovensko zaviesť do konca tohto roka.  Spoločné aktivity SPAK-EKO, ZMOS-u a ÚMS, ktoré sa spustili už v roku 2023, tak problém voľne pohodených filtrov začali riešiť s predstihom. „Samozrejme, uvidíme akým spôsobom zadefinuje boj s odpadmi z filtrov slovenská legislatíva vychádzajúca z nariadenia EÚ. Zatiaľ sa ukazujú aktivity, ktoré financujeme samospráve, ako správna cesta,“ dodáva M. Jurkovič.